Úvod
Každý snáď pozná spočiatku smutný príbeh Púštneho Gaaru, do ktorého nakoniec začalo prúdiť čoraz viac svetla. Alebo Narutovu zvláštnu silu meniť druhých, nesmiernu oddanosť svojim priateľom a neutíchajúca vôľa chrániť ich.
Lenže toto je len minulosť, na ktorú všetci spomíname. Či zo skrytou závisťou nad slávnymi skutkami niektorých hrdinov, alebo s rešpektom pri pohľade na obeť, ktorú náš hrdina pre dobro vykonal.
Poznáme slávne, hrdinské ale i menej významné skutky našich hrdinov, ktoré sa uschovávajú v chránených knižniciach. Najvyšší sa na tieto spisy obracajú v najťažších časoch a hľadajú v nich pomoc a nádej, ktorú v tom okamihu nevidia. Oni, ako jedny z mála vedia, že minulosť tu pre nás je, aby nás poučila o budúcnosti a ukázala nám dôsledky rozhodnutí.
Mama mi od mala čítavala o piatok (godaime) kazekage. Vraj by som si z neho mala brať príklad, pretože on my je podobný viac, než ktokoľvek iný. Dnes už je to inak.
Zrejme by bolo dobré oboznámiť vás s dobou, v ktorej žijem. Je to takmer 50 rokov, čo spojené sily Shinobi porazili Akatsuky, získali späť démonov a každého poslali na iné miesto, do inej dimenzie. Lenže, prečo by mal byť svet jednoduchý a tak sa opäť našiel niekto, kto považoval plán Mesačného oka za jedinú možnú mierovú budúcnosť. Madara Uchiha však isto už zomrel, takže toho vylúčili zo zoznamu podozrivých. Zrejme jeho verný stúpenec pokračuje v jeho stopách.
Čo som tým chcela povedať? Len toľko, že väčšina démonov má nového Jinchuurikiho. Ja osobne nepoznám ani jedného.
Odkedy sa pamätám, moja matka robí okolo mňa veľké tajnosti. Na svoju Kekkei genkai som musela prísť sama a tiež som si ju len tajne mohla zdokonaľovať. Znie to, akoby som už dokázala s ňou veľa, ale opak je pravdou. Zrejme by som mala viac zvýrazniť, že ide len o snahu. Nemám ani tušenia, čo všetko moja vrodená schopnosť dokáže a keďže mi to moja matka nechce povedať a ostatným členom rodiny zakázala, je o to ťažšie sa niečo nové naučiť.
Zabudla som sa vám predstaviť. Som Nakashima z klanu Aini a žijem v Takigakure no Sato, čiže vesnice ukrytej vo vodopáde.
Zajtra budem oslavovať svoje šestnáste narodeniny a dúfam, že sa konečne dozviem, prečo celý život znášam obdivné ale aj nenávistné pohľady. Možno sa konečne dozviem, čo sa vtedy stalo.