3. Sirota
Predvianočný čas. Ten najkrajší, aký mohol byť. Stromy sa už skrývali pod bielou prikrývkou a prenádherný biely sneh sa stal novou ozdobou lesa a symbolom krásnych sviatkou. Veľké vločky padali na zem a pokrývali ju novou vrstvou čistého snehu.
Jediné, čo narúšalo rovnomernú snehovú prikrývku uprostred lesa boli kroky pätnásť ročného dievčaťa, ktoré nevedelo nájsť cestu domov. Neúnavne kráčalo dlhé hodiny, no nakoniec ju nohy neuniesli a ona sa zrútila do snehu. Vzdala to tesne pred cielom. Len pár desiatok metrov stačilo k tomu, aby zazrela svetlá mesta.
V skorej rannej hodne ju našla miestna začínajúca novinárka, Scarlett, ktorá premrznuté dievča odniesla do nemocnice. Nebola nijako zranená, len pár ľahších omrzlín. Scarlett si dievča okamžite zamilovala, no nemohla sa ho ujať. Príliš veľa času trávila v práci a jej plat len tak tak pokryl jej potreby. Jej najbližší ju už opustili a preto sa rozhodla, že nechá, nech ju dajú do detského domova. Navštevovala ju tak často, ako len mohla a dalo by sa povedať, že si padli do oka. Novinárka videla, ako sa trápi pre stratu rodičov a tak v miestnych novinách uverejnila je fotku aj s menom. Volala sa Mia.
Zdalo sa jej neuveriteľné, že si tak rozumeli, cítila za ňu zodpovednosť a tak, keď sa na tie inzeráty nikto nehlásil, skúsila pátrať sama. Hľadanie rodičov Mii ju donútilo porušiť svoje každodenné príchody do detského domova. Celé dni sa prehrabovala v novinách a hľadala zmienku o stratenom dieťati, bezvýsledne. Začala sa teda znovu venovať práci a darilo sa jej. Mia ju inšpirovala viac, než si predstavovala. Jej články dostali nový šmrnc a v očiach svojho nadriadeného stúpla o niekoľko priečok. Miu navštevovala čoraz menej, no ona to chápala a vedela, že popri tom sa jej aj snaží pomôcť. Scarlett po dvoch týždňoch tvrdej a zároveň kvalitnej práce bola povýšená, dostala aj niekoľko dní voľna. Jeden deň využila na pátranie. Stále neboli žiadne stopy. Akoby ju nikto nehľadal. Doma si spočítala svoje úspory a zistila, že by ďalšieho člena dokázala uživiť. Dokonca s novým platom by to nebol problém. Pokiaľ nebude príliš náročná, ale Mia bola chápavá a bola si istá, že bude aj šetrná.
Svoje pátranie teda ukončila a hneď na druhý deň ju išla navštíviť, aby jej oznámila zlú a tiež dobrú správu. Aké však bolo jej prekvapenie, keď jej v sirotinci oznámili, že Miu si včera adoptoval jeden bohatý, no milý mladý pán.
Dostala meno i adresu a tak sa ich rozhodla hneď navštíviť. Vyčítala si, že ju viac ako dva dni nevidela. Auto zastavila pred obrovským domom a len čo zazvonila, otvoril jej veľmi sympatický muž. Z jeho prejav pochopila, že je to pán domu. Pozval ju milo ďalej, pozval ju do obývačka a ponúkol jej niečo na pitie. Chvíľu sa s ním zhovárala, bol to skutočne milý mladý muž, no nechápala, prečo si Miu adoptoval. Jeho vysvetlenie bolo veľmi prosté, cítil sa v tom veľkom dome, ktorý zdedil po rodičoch, osamelo. A prítomnosť dievčaťa, ktoré sa vedelo o seba postarať aj samo a pritom mu vedela robiť aj spoločnosť, ho veľmi tešila.
Vybavila si u Rogera, Miinho adoptývneho otca, povolenie k – aj neohláseným – návštevám a tak boli obe skutočne šťastné. Mia sa u neho cítila skutočne dobre, lepšie, ako v detskom domove. Scarlettine ľubovoľné príchody a odchody ju tiež veľmi tešili. Dokonca bol spokojný aj Roger. So Scarlett sa veľmi zblížili za uplynulý mesiac, až nakoniec nemusela chodiť na návštevy, pretože ich vzťah začal rásť a on ju pozval, aby sa k nemu presťahovala.
Miiny skutočný rodičia ju prestali po týždni hľadať. Mysleli si, že utiekla a preto si na ňu po krátkom čase ani nespomenuli. Lenže, ona na nich tiež nemyslela. Dostala nových, milujúcich a pozorných rodičov, ktorý ju ľúbili a ľúbili sa navzájom. Pri nich nemala pocit, že sa každú chvíľu strhne hádka a ona sa bude musieť radšej utiahnuť do svojej izby. Nie. So Scarlett a Rogerom prežila ten najkrajší začiatok nového roka, aký si len mohla priať. A pokiaľ verila prísloviu, ako na nový rok, tak po celý rok, isto bude ešte veľmi dlho spokojná a šťastná.